Najprv sa pristavím
pri stánku s banánmi
Mestom sa preplavím
dám cukor do kávy

Stánkari vylievajú vodu z plachiet
Vzduchom ešte blúdia odrazy kvapiek
Jahody jak šperky svietia na slnku
Kto by myslel na búrku

A ja mám svedomie čisté
jak tento svet a pozerať späť
sa mi nechce

Na Žilinskej ulici
vrckári pri práci
kým úradníčky z ministerstva sociálnych vecí
mudrujú nad ovocím

Tento nádherný svet
úniku z neho niet
A tak len pozorujem osy
jak pasú po ovocí
a teším sa že už si preč...

A ja mám svedomie čisté
jak tento svet a pozerať späť
sa mi nechce