Poklony

Pavol Hammel

Pokloňme sa
cibuľovej kráľovnej
za sklenené zámky, 
ktoré rastú v nej.
    
Pokloňme sa, pokloňme sa!
    
Veličenstvu jahode,
na ktorej jar svieti
v plnej nahote.
    
Pokloňme sa, pokloňme sa!
    
Nádhernému muškátu,
čo má hlavu
z toľkých vôní ustatú.
    
Pokloňme sa, pokloňme sa!
    
Nepriateľstvu žihľavy,
tá nás učí, 
že humor je pichľavý.
    
Pokloňme sa, pokloňme sa!
    
Pokloňme sa
služobníctvu komínov,
ktoré učia, 
že život je o inom.
    
Pokloňme sa, pokloňme sa!
    
Ružiam a ich zamatu,
za tú prísnu krásu 
snehom zaviatu.
    
Pokloňme sa, pokloňme sa!
    
Chápajúcej jeseni,
ako druhej strane 
keď si vznešený.
    
Pokloňme sa, pokloňme sa!
    
Pokloňme sa
vôňam, farbám, pôvabom,
ktoré halí večer 
modrým hodvábom.
    
Pokloňme sa, pokloňme sa!
    
Za námahu vôkol nás,
za jar, leto, jeseň, 
zimu, mráz.
    
Pokloňme sa, pokloňme sa!