D
Tak dávno už je to známe odkedy našu zem máme
              A7          D  A
Aže sa na nej cesty stretajú 
D
Náhoda sa v kúte škerí na osud kto chce nech verí
A             A7
že sa na nich duše schádzaDjú.

D           A             D
Na rázcestí býva nekľud v nás,
D7    G
či sa stopa s dákou spojí,
       D                                                 A  A7
či tam taký ktosi stojí, s kým Emidá sa bez veľkých rečí ísť. 
      D
Vtedy padlo ako závoj medzi nami prvé HmiAhoj
     A       A7
Ruku na to a raz to musí Dvyjsť.
                                       D
R: Pred sebou Amáme cesty z vyšľapanej trávy
             A                          D
   Občas ich vidno na dne šálok čiernej kávy
            Emi A
   Súmrak padá. 
         D             G             D
   Tešiť sa na šťastie to už šťastím býva
         A                        D             A
   chudobný je ten kto nenechá sa snívať a nehľadá.

Tak dávno už je to známe odkedy našu zem máme
že sa na nej cesty stretajú.
Pomedzi všedné dni a sviatky v kalendári kvitnú piatky
Keď sa naše kroky schádzajú.

Už od rána býva nekľud v nás či no hudba s nami hrá sa
Či to šťastím nazvať dá sa že nás cesta vedie spolu do kopcov.
Pokým v pohode si hráme v ruke palec hore máme
radi pôjdeme len s nebom nad hlavou.