G         D             G          C
1. Slnko svieti aj v noci, je to tak, niet pomoci,
   G           C          D
   uzhodli sa vedci pospolu,
    G           C             G              C
   nep�jde už spať za kopec, jak to tvrdil starý otec,
    G             C         D
   našlo ma stáť ráno v ulici.
               G        D         C            G
R: "Veď slnko má svoju púť, keď spí, tak ho nebuď,"
     C        D               G
   vraveli mi už od detských liet,
                          D        C         G
   "na spanie má z v�n diván, kde vonia orgován,"
                             D
   ja som tomu veril, to mi ver.

2. Zrazu prestal vietor spievať, zabudol strom na mňa mávať,
   zavreli sa modré oči tmy,
   chodník lásky stratil cenu, neh�adám už na ňom ženu,
   stačí mi s ňou pred výkladom stáť.
R:

3. Už nestretá ma v noci Verne, nenašepkáva d�verne,
   kde možno svetielka �udí nájsť,
   keď niet noci, tak niet rána, zavrela sa čarov brána,
   často bývam dňom unavený.
R:

4. Ak raz stretnem zopár �udí, ktorých občas veda nudí,
   poprosím ich, nech mi pom�žu,
   uložíme Slnko do v�n, keď usne, tak Mesiaca spln
   roztvorí nám modré oči tmy.
R:
R: