V ten deň, v ten istý deň, 
keď doznie raz aj moja pieseň, 
keď list už obrátim 
a údel svoj už neuniesem. 
Keď sláva pominie 
a zrazu všetko bude tak márne, 
v ten deň chcem povedať : 
"Žila som správne."

V ten deň, v ten clivý deň, 
keď dospievam a zijdem z dosák, 
keď náhle pochopím, 
že ďalej ísť už nedalo sa. 
Keď život zas vyzve ma: 
"Tak konečne účtuj a zaplať dane", 
v ten deň chcem povedať: 
"Žila som správne". 

A odijděm nebadanie, 
poďakujem za uznanie, 
neprezradím, či sa mi cnie, 
chcem zabudnúť na všetko zlé. 
Myslím znova na tri slova : 
Žila som správne.

Dnes viem, že životom 
možno sa viesť  na kludnej vlne. 
Dnes viem, že dá sa žiť 
aj bezpečne a opatrne. 
A snáď to niekto vie 
aj bez námahy, ale ja nie. 
Aj tak, aj tak si hovorím: 
"Žila som správne."

A odijděm bez rozpakov, 
hoc s povesťou ktovie akou, 
poďakujem za zalásky 
a na posledné zlé otázky, 
poviem znova ty tri slova: 
"Žila som správne".