Posledny doberman

Čistychov

Na v*jebané hyeny už dávno som si zvykol,
nemotajú sa okolo, vedia, že by som ich pichol,
no nečakal som, že sa môže rúcať vlastný chrám,
padol spolok psov, ostal posledný doberman,
nezabolia ma tie p*ijebané reči o vás, o mne,
vieme kto má zlato na krku, kto v krku, kto je v hovne,
no potom zdochne, keď slovo brat je len klam,
má len svoj psí chrbát, posledný doberman.

Už dávno som zistil, že sú k*rvy, cudzí kári,
že sa károm máli prijímať hudbu, potrebujú závisť,
chcel som prestať p*čovať, s ľudmi sa radšej baviť,
podporovať svojich a s nimi si život krajší spraviť,
dohadoval biznisy aj s ľuďmi, čo sú proti srsti mi,
čo nevedel nikto iný, nikto v rámci skupiny,
tešil sa z ich rastu, v kľude rozdelil im lóve,
nechcel som ani korunu navyše za služby svoje,
devaťdesiat percent koncertov padlo na moju hlavu,
keď šesť psov šteká na seba, ťažko hájiť stranu,
bol som jediný, ktorý vypočul si každú,
tento fakt a rozdiely veštili v sebe vraždu,
myslel som, že bude spôsob, akým sa to odstráni,
no časom ľudia menia sa, ja ich už nechcem ochrániť,
končí epos, dovarieva sa psí guláš v kuchyni,
takto sa späť rozdeľuje Názov na dve skupiny.

Pokračovanie jak trio, ako na začiatku cesty,
šiestim nerovnaké zanietenie r*zjebalo vesmír,
urobil som zatiaľ Né produkt, na vavrínoch nespím,
pribral Mikyho a s Hajtkovičom vydal sa na cesty,
tisíckrát Slipovi hovoril som, bratu, k*kot nespi,
kebys väčšiu snahu mal, Lúza je pojem nadpozemský,
až keď chalan videl, jak sa máme, jak to ide,
došlo mu, že treba robiť veci, nech to všetko vyjde,
no poľavil aj DJ, hrať so mnou mu stačilo,
ja zatiaľ s Bielym a angličanmi si spravil I.Co,
naši mali pocit, že už som v skupine nakrivo,
ja len robil, čo ma bavilo, kým sa u nás nič nespravilo,
teraz Lúza je vonku, ale hranosť ide dole,
jedná vec je zlá doba a druhá kvôli komu, more,
nechcieť robiť pokroky, chcieť len stále viacej lóve,
svorka nechápe sa navzájom, tak každý ide svoje.